Čo je to
biomasa?

Udržať sa v teple patrí medzi základné podmienky prežitia - bez jedla človek prežije približne 60 dní, bez vody asi týždeň, ale zamrznúť sa dá v priebehu niekoľkých hodín (v závislosti od fyzickej kondície jednotlivca). Akonáhle sa človek naučil ovládať oheň vo svoj prospech, používal na jeho udržanie suchú trávu, tŕstie či drevo. Práve tieto prírodné materiály sme neskôr začali nazývať biomasou. Biomasa je vo všeobecnosti biologický materiál pochádzajúci zo živých alebo nedávno žijúcich organizmov. Túto organickú hmotu vytvárajú rastliny pomocou fotosyntézy.

Pribúdajú
alebo ubúdajú na Slovensku lesy?

Na Slovensku sa v posledných desaťročiach zvyšuje rozloha lesných pozemkov a vzrastá rozloha pôdy, na ktorej rastú lesné porasty. Lesníci evidujú lesné pozemky v katastri nehnuteľností s presnosťou na jeden meter štvorcový. Ak sa na vyhodnocovanie stavu lesov používajú satelitné snímky s rozlíšením 30x30 metrov, les do päť metrov výšky na nich nevidno. No aj takýto mladý les plní všetky svoje funkcie.

graf1

Zdroj: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR 1980-2017

graf2

Les je hospodársky porast. Na jeho vypestovanie sa vynakladá veľa energie a prostriedkov. Cieľom tejto činnosti je neskoršia postupná, udržateľná ťažba a zhodnotenie vynaloženého úsilia. To však nie je koniec lesa, je to súčasť kolobehu hospodárenia na lesných pozemkoch. To, čo vlastníci a obhospodarovatelia lesa z lesa vezmú, musia aj lesu vrátiť. Cieľom vlastníkov, obhospodarovateľov lesa a lesníkov je v čo najväčšej miere využívať prirodzenú obnovu a prírode blízke hospodárenie. Svedčí o tom vysoký stupeň certifikácie PEFC a FSC lesov na Slovensku , ktoré znamenajú udržateľné hospodárenie v lese. Preto už pri postupnej ťažbe sa začína s pestovaním nového lesa a kolobeh sa zopakuje. Je to podobné, ako keď sa na poľnohospodárskej pôde na jar vysadí obilie, aby sa v lete zožalo. Rozdiel je len v dĺžke cyklu - pri obilninách ide o ročný cyklus, pri lesnom hospodárstve o niekoľko desaťročí.

Dlhodobo sa zvyšuje aj výmera ochranných lesov, ktorá od roku 1980 vzrástla z 9,9 % na 17,0 % v roku 2014. V národných parkoch je zahrnutých 7.5 % rozlohy Slovenska (v ČR 1.5 %, Rakúsko 3 %, Nemecko 2.7 %).

graf3

Zdroj: NLC-LVÚ Zvolen, Spracoval: SAZP (Indikátor Kategória lesov)

Zásoba dreva v lesných porastoch v roku 2015 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenala nárast o 1,5 miliónov metrov kubických hrubiny na hodnotu 480.65 miliónov m3. Štruktúra lesov sa mení, pribúdajú najmä listnaté lesy a ihličnatá hmota ubúda. Navyše boli v posledných rokoch ihličnaté lesy poškodené veternými smršťami či podkôrovým hmyzom.

Zdroj: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2006-2017

Poznámka: V rokoch 2006-2012 sa uvádzajú zásoby dreva ako súčet platných LHP podľa stavu na začiatku ich platnosti; Údaje rokov 2015 a 2016 sú aktualizované o bežný prírastok a vykonanú ťažbu dreva.

graf4

Zásoby mŕtveho dreva v slovenských lesoch sú cca 40 m3/ha, čo nás radí na nelichotivé 1. miesto v Európe.

Správa State of Europe's Forests (2011) udáva, že priemerné množstvo odumretého dreva v Európe (bez Ruska) je okolo 10 m3/ha (8 m3/ha v severských krajinách až 15 m3/ha v juhovýchodnej Európe). Správa z rakúskej NIL uvádza, že medzinárodne ekologicky žiadaná hodnota odumretého dreva je od 20-40 m3/ha, pričom v optimálnom prípade by mal byť podiel odumretého dreva na celkovej zásobe 10 %.

graf5
Les

Priveľké množstvo ponechaného odumretého dreva v lesoch je problematickým stavom, nakoľko sa zvyšuje riziko premnoženia škodcov, ktorí spôsobujú odumieranie ďalších (zdravých) stromov.

Nárast objemu ťažby dreva bol v posledných rokoch spôsobený predovšetkým spracovávaním následkov veterných kalamít. Vlastníci a obhospodarovatelia lesov sú v zmysle zákona o lesoch povinní kalamitné drevo neodkladne spracovávať. V dôsledku toho dochádzalo k prekračovaniu plánovanej ťažby hrubiny dreva, a to najviac v roku 2005 o takmer 50 %. V roku 2008 to bolo o vyše 25 % a v roku 2010 o takmer 20 %.

graf6 graf7

7 % vyťaženého dreva využíva energetika, kde je zvyšok?

Na využitie v energetike sa spolu s drevom napadnutým škodcami a chorobami používa drevo najnižšej kvalitatívnej triedy, zvyšky poťažbe, t.j. konáre s priemerom do 7 cm, odrezky, korene, vrcholce stromov, tzv. tenšina. Tieto zvyšky sa kedysi v minulosti nekontrolovateľne spaľovali v lesoch a v súčastnosti sú významným zdrojom pre energetický sektor. Kvalitné hrubé drevo končí v drevospracujúcom, nábytkárskom, celulózo – papierenskom priemysle alebo v zahraničí.

graf8

Na Slovensku sa ročne vyťaží zhruba 12 miliónov ton dreva, z toho 9 miliónov ton hrubiny dreva (kmene) a 3 milióny ton tenšiny (konáre a drevný odpad). Výrobcovia tepla združení v Slovenskom zväze výrobcov tepla (SZVT) vykurujú spolu 38 miest, na čo ročne zužitkujú cca 257 000 ton dreva (t.j. 2,14 % vyťaženého dreva). Ak by výrobcovia tepla používali na vykurovanie iba konáre a drevný odpad, stále by to nebolo ani 10 % z celkovo vyťaženej drevnej tenčiny.

Ďalší 9 výrobcovia elektrickej energie z biomasy, ktorí nie sú združení v SZVT, ročne zužitkujú cca 530 000 ton dreva – približne 4,17 % z celkovej ťažby dreva. Údaj, koľko dreva sa využije na individuálne vykurovanie domácností, nie je dostupný.

Pre porovnanie - podľa verejne dostupných zdrojov, závod Mondi Ružomberok ročne spotrebuje 1,5 milióna ton drevnej hmoty, t.j. 1,9 krát viac, ako celý energetický sektor spolu. Vývoz dreva v roku 2016 dosiahol 1,84 milióna ton.

Najväčšia časť vyťaženého dreva končí v drevospracujúcom, nábytkárskom a celulózo – papierenskom priemysle. Tieto podniky takisto využívajú drevný odpad na energetické účely zo svojej vlastnej výroby, ročne je to približne 1,1 miliónov ton drevného odpadu Významná časť kvalitného vyťaženého dreva končí v zahraničí. Vtedy aj zvyšky po jeho spracovaní sú energeticky využité v inej krajine. Na energetické účely sa teda spotrebuje spolu len 7% z celkovej ročnej ťažby dreva.

Na energetické účely sa teda spotrebuje spolu len 7 % z celkovej ročnej ťažby dreva.

Údaje z colnej štatistiky hovoria, že v roku 2014 sa zo Slovenska vyviezlo 3,408 milióna m3, t.j. cca 2,556 milióna ton surového dreva, doviezlo sa 1,02 milióna m3, t.j. 765 000 ton. V roku 2017 vývoz dreva dosiahol oficiálnu hodnotu 2,02 milióna m3 hrubiny. Vo všeobecnosti sa dováža drevo horšej kvality a kvalitnejšie domáce drevo je určené na export, pričom surovina sa vyváža bez ďalšieho spracovania a pridaná hodnota sa tvorí v zahraničí (pracovné príležitosti pri spracovaní dreva, daňové príjmy a príjmy z odvodov). Naviac, odpad z dreva spracovávaného v zahraničí, ktorý je možné využiť na výrobu biomasy, je zhodnotený v cudzom štáte.

Z uvedených údajov je zrejmé, že väčšina vyťaženého dreva nekončí v energetickom priemysle. Problémom je najmä vývoz kvalitného dreva za hranice.

Prečo je pre Slovensko prospešné využívať biomasu?

Biomasa je:
domácim Biomasa dáva Slovensku možnosť nezávislosti od dodávok zdrojov energie zo zahraničia. V súčasnosti je Slovensko závislé od dovozu zemného plynu (až 96 %) a ropy. Ich cena sa neustále mení a bude stúpať tým ďalej, čím viac sa bude blížiť vyčerpanie ich zdrojov. Pritom regenerácia biomasy trvá 2,25 miliónov krát kratšie v porovnaní s ropou.
obnoviteľným
cenovo dostupným zdrojom energie.

Pri používaní biomasy sa do ovzdušia uvoľňuje toľko oxidu uhličitého CO2, koľko rastlina v sebe nahromadila počas svojho rastu. Uvoľnený oxid uhličitý je zároveň nevyhnutnou látkou pre rast novej rastliny. CO2 z dreva cirkuluje v uzatvorenom systéme, čo pri fosílnych palivách neplatí.

Získavanie energie z dreva pomáha udržiavať lesy a krajinu.

Sebestačnosť v zásobovaní energiou môže zvrátiť ekonomickú stagnáciu vidieckych regiónov a prispieť k ich rozvoju. Samotná logistika spojená s energetickým využitím biomasy je tvorcom udržateľných pracovných miest a podporuje zamestnanosť najmä vo vidieckych oblastiach.

Kontakt

iniciatíva Pravda o biomase
www.pravdaobiomase.sk

Milan Oravec

0903 399 383
oravec@nlcsk.org